jazykové pobyty -> v zahraničí -> Malta

Geografia

Maltské súostrovie leží na strategickom mieste v Stredozemnom mori, 95 km južne od Sicílie a 290 km východne od Tuniska. Pozostáva z troch obývaných ostrovov:

• Malta, 246 km²
• Gozo (po maltsky Għawdex), 67 km² (okolo 30 000 obyvateľov)
• Comino (po maltsky Kemmuna), 3 km² (obývaný predovšetkým počas turistickej sezóny)
• K Malte patria aj tri ostrovčeky Cominotto, Filfla Island a St. Paul's Island

Geograficky aj geologicky patrí Malta k Európe. Geológovia sa zhodujú, že Malta je posledným zbytkom pevninského mostu, ktorý kedysi spájal Sicíliu a Afriku. Prevažná väčšina pobrežia všetkých ostrovov je skalnatá. Malta nemá pohoria ani hlboké údolia, je však kopcovitá. Najvyšším bodom je Ta' Dmejrek (253 m).
Dedinky a mestá sú vybudované z medového vápenca a nehýria inými farbami, rovnako ako všade prítomné stienky z pozberaných kameňov lemujúce neveľké políčka. Žltavo okrová a morská modrá sú dve hlavné farby horúceho leta. Počas jesene sa Malta ale zazelenie, rozkvitne a vydrží tak až do neskorej jari.

Klimatické podmienky sú typické pre túto oblasť Stredozemného mora: mierne, vlhké zimné obdobie a horúce leto s prakticky nijakými zrážkami.
Klíma je ovplyvnená vetrami, ktoré tu vanú skoro neustále a zabezpečujú, že aj počas leta sú teploty znesiteľné. Severozápadný majjistral v lete príjemne ochladzuje a ani v zime nespôsobuje škody. Horúci xlokk vanie v máji, koncom augusta a začiatkom septembra. Je to južný vietor a na Maltu prináša červenkastý saharský piesok a vlhkú atmosféru.
Na kúpanie a opalovanie na pláži je vhodné obdobie od mája do septembra. V auguste býva teplota mora až 25 stupňov. V septembri začinajú prvé krátke búrky. Na jeseň a počas neskorej jari sú dni už teplé, ale okolo 18. hodiny sa stmieva.

klimatické údaje zo Sliemy

Politika a politické zriadenie Malty

Táto bývala britská kolónia získala nezávislosť 21. septembra 1964 a 13. decembra 1974 sa prehlásila za nezávislú republiku, zostala však aj naďalej členom Britského spoločenstva národov (Commonwealth of Nations). Od 1. mája 2004 je Malta členom Európskej únie.

Malta je parlamentná republika. Na čele štátu stojí prezident republiky, volený parlamentom; prezident vymenúva predsedu vlády a podieľa sa na zložení vlády. V minulosti sa však ukázalo, že vodca jednej z dvoch hlavných strán, ktorý sa spravidla stáva aj predsedom vlády, určuje, kto bude zvolený prezidentom, a tým pádom si zaisťuje aj svoje menovanie za predsedu vlády. Prezidentom republiky je od 4. apríla 2004 Edward Fenech Adami, predsedom vlády od 23. marca 2004 Lawrence Gonzi. Voľby do jednokomorového parlamentu (Kamra tar-Rappreżentanti) sa podľa ústavy konajú najmenej každých pät rokov.

Od roku 1993 sa Malta administratívne delí do 68 takzvaných lokálnych rád (local council), ktoré sú volené raz za tri roky.

Ešte pred získaním nezávislosti bola maltská politika určovaná dvoma politickými stranami: socialistickou a neutralisticky zameranou Stranou práce (Labour Party,Partit Laburista, MPL ako skratka pre Maltese Labour Party) a konzervatívnou Nacionalistickou stranou, Nationalist Party (Partit Nazzjonalista, so skratkou PN). Ostatné strany nemajú väčší politický význam, aj keď po posledných voľbách posilňuje Demokratická alternatíva (Alternattiva Demokratika, AD), obdoba európskych „Zelených“. Všetky parlamentné voľby majú na Malte tradične veľmi tesné výsledky a obidve hlavné strany sa pravidelne pri vláde striedajú. Posledné voľby do parlamentu dňa 12. apríla 2003 priniesli toto rozdelenie hlasov:

Nationalist Party – 51,79 percent Labour Party – 47,51 percent S politickými stranami sa v minulosti striedalo aj zameranie maltskej zahraničnej politiky. Zatiaľčo konzervatívna PN sa orientovala jednoznačne na Západ, teda na Európsku úniu, udržovala Labour Party tradične dobré styky nielen so Sovietským zväzom, ostatnými krajinami RVHP a Čínou, ale aj so svojimi arabskými susedmi, okrem iných aj s Líbyou, a presadzovala neutralitu Malty voči členstvu v Európskej únii. Od roku 1987 je Malta podľa svojej ústavy neutrálna.

Hospodárstvo

Hospodárstvo Malty je ovplyvnené skutočnosťou, že súostrovie nemá žiadne prírodné zdroje, okrem toho ako dôsledok mizivej vegetácie trpí aj nedostatkom spodnej vody (lesný porast bol vyrúbaný už za čias Féničanov).

Poľnohospodárstvo, predovšetkým rastlinná výroba, sa sústreďuje hlavne na trochu zelenší ostrov Gozo, napriek tomu sa musí zelenina dovážať, najmä v letnom suchom období. Tradičný rybolov sa prevádzkuje stále ešte zastaralým spôsobom hlavne ako pobrežný lov; naviac tu hrá úlohu aj skutočnosť, že vody v okolí Malty sú už dlhší čas vylovené. Nie iba časť rybieho mäsa, ale aj veľa ostatných mäsových výrobkov sa preto dováža.

Priemyselná výroba, ktorá z veľkej časti vyrába na vývoz, sa sústreďuje predovšetkým na strojárenske výrobky, elektroniku, stavbu a opravu lodí, textil; určité úspechy sa v deväťdesiatych rokoch dosiahli aj v oblasti zásobovania vodou a elektrickým prúdom.

V oblasti služieb stojí na prvom mieste turistický ruch. V súčasnosti navštevuje Maltu viac ako milión turistov ročne – to je ďaleko viac ako vlastných obyvateľov; turistika sa na HDP podieľa zhruba 35 percentami.

V zahraničnom obchode pripadá 60 až 70 percent vývozu a dovozu na Nemecko, Francúzsko, Taliansko, USA a Spojené kráľovstvo. V dovoze tvoria značnú položku potraviny a fosílne zdroje na výrobu elektriny.

Dejiny

Malta sa môže pochváliť históriou dlhou takmer 7000 rokov. Po stále ešte záhadnom období megalitických chrámov sa na ostrove vystriedali Feničania, Kartágo, Rím, Byzantská ríša, Arabi, Normania, vládcovia Kastílie, johaniti, Napoleón, v novšom období potom Briti, pre ktorých sa Malta v obidvoch svetových vojnách stala neoceniteľnou základňou v Stredozemnom mori.

Historické pamiatky

Malta je veľmi bohatá na historické pamiatky. Tri z nich se nachádzajú na zozname Kultúrneho dedičstva organizácie UNESCO: hlavné mesto Valletta ako celok, megalitické chrámy na Malte a Gozu, a takzvané Hypogeum v Hal Saflieni.

Ďalšie historické pamiatky pochádzajú z obdobia arabského obsadenia ostrova, najmä však z doby vlády johanitov. Je možné spomenúť celé mesto Mdinu (hradby postavili už Arabi), ďalej nespočítateľné stavby a pevnôstky vo Vallette, hlavné mesto Goza Victoriu, mnoho palácov a strážnych veží, roztrúsených po celom súostroví.

Obyvateľstvo

Väčšina obyvateľov Malty žije na hlavnom ostrove Malta, tu prevažne v mestských aglomeráciách (viac ako 90%). Vzhľadom na malú rozlohu je hustota zaľudnenia takmer 1265 obyvateľov na km² (najväčšia v Európe a tretia najväčšia na svete). Približne 3 percentá obyvateľov sú cudzinci, najmä Briti. Takmer rovnaký počet obyvateľov žije natrvalo v zahraničí (v Kanade, Austrálii a tiež v USA).

Na rozdiel od hlavného ostrova má Gozo viac zelene a skôr poľnohospodársky charakter s príslušnou štruktúrou obyvateľstva a zároveň aj s menšou hustotou zaľudnenia. Comino je obývané iba v turistickej sezóne (hostia jedného hotela, inak má mimo sezónu približne štyroch obyvateľov).

Etnický pôvod

O pôvodnom obyvateľstve z megalitického obdobia existujú iba domnienky. Osídlenie dnešným obyvateľstvom začalo okolo roku 2000 pred Kr., potom, čo bola Malta asi 500 rokov neobývaná. Podľa jednej stále neoverenej teórie bola Malta osídlená zo Sicílie, pričom v priebehu ďalšieho vývoja došlo čiastočne k premiešaniu obyvateľstva s inými národmi.

Maltský jazyk

Úradným jazykom na Malte je maltčina (Malti), prevažná väčšina obyvateľov však hovorí aj po anglicky, čiastočne po taliansky. Angličtina je pritom druhým úradným jazykom.

Maltčina je semitský jazyk, geneticky pochádzajúci z arabčiny (podľa niektorých menšinových názorov priamo z jazyka Feničanov). V priebehu vývoja však bol silno ovplyvnený románskymi jazykmi (hlavne taliančinou) a angličtinou. Maltčina je jediným semitským jazykom, ktorý používa latinskú abecedu obohatenú o niekoľko vlastných písmen.

Aj názov Malta sa vyvinul z pôvodne fenických a neskôr arabských názvov, ktoré sa pre ostrov používali: Malet, Melita, Maltacheum a ďalšie.

Viera

Približne 98 percent obyvateľstva je rímsko-katolíckej viery. Na Malte existuje 364 kostolov, vzhľadom na počet obyvateľov má Malta viac kňazov, mníchov a mníšok ako ktorýkoľvek iný štát na svete. Katolicizmus je zakotvený v ústave a hrá v živote aj v politike Malty významnú úlohu. Aj napriek tomu ide o modernú spoločnosť, napr. podiel žien s vyšším vzdelaním a ich podiel na pracujúcom obyvateľstve dnes zodpovedá podielu vo väčšine vyspelých európskych krajín.

Mestá

Z vtáčej perspektívy sa zdá, že celý severovýchod hlavného ostrova Malty je jediné veľké mesto. Tento dojem klame, predovšetkým v dôsledku veľmi rýchlej výstavby za posledných približne tridsať rokov. Hranice jednotlivých miest tejto aglomerácie sú rozoznateľné iba z miestnych popisných tabuliek. K najväčším a najznámejším mestám patria:

• Valletta (tiež: La Valletta), hlavné mesto, je to predovšetkým historická pevnosť.
  V roku 1565 po skončení obliehania Malty osmanskými vojskami vybudoval jeden z najslávnejších velmajstrov Rádu rytierov sv. Jana, francúz Jean de la Valette nové mesto, ktoré bude nedobytnou kresťanskou pevnosťou Európy a ktoré sa zároveň stane i pohodlným sídlom pre výkvet európskej aristokracie, ktorá svojich najlepších synov poslala slúžiť do Rádu johanitov.
  Pre dnešných Malťanov je Valletta len miesto, kam radi chodia nakupovať a kde pracujú v úradoch a kanceláriach. Večer sa rýchle vyľudňuje a len predstavenia či koncert v divadle Manoel Theatre alebo dobrý film v komplexe kín na St. Lucia Street priláka viacej návštevníkov.
• Sliema, obchodné a hlavné nákupné stredisko Malty. Obyvateľov Sliemy síce za posledných dvadsať rokov rýchlo ubudlo ale obchodov nie. Je tu veľa špičkových hotelov (Holiday Inn, Preluna, Diplomat, Kennedy Court) a turisti často domácich prevyšujú počtom. Ráz Sielmy je vyslovene obchodný, najmä na uliciach Tower Road a Bisazza Street, kde je obchodný komplex Plaza. Tiež z dolného nábrežia nahore do kopca vybiehajúca Manwel Dimech Street, ponúka niekoľko príjemných obchodov. Hlbšie vo vnútrozemí najdeme malé mestké domy a kostol sv. Srdca (Sacred Heart) s oltárnymi malbami od Giuseppe Caliho.
• Birkirkara, najväčšie mesto s 22 000 obytaveľmi, je úplne integrovanou súčasťou maltskej aglomerácie. Počas jeho návštevy si môžeme vychutnať zvláštnu atmosféru prechádzok uzučkými ulicami lemovanými starými domami s krásnymi arkiermi.
• Mdina je už z diaľky viditeľná na v stredoveku opevnenej vyvýšenine v strede ostrova. Mesto bolo vybudované nad okolitou náhornou plošinou na skalnej vyvýšenine, ktorej tri strany prudko padajú dolu a spolu s hradbami tvoria bezpečný obranný systém mesta pred nepriateľmi. Na rozhraní vyvýšeniny a náhornej plošiny sa nachádza malý zelený parčík s malým parkoviskom. Na samotnej plošine sa rozprestiera Rabat, novšia časť historického hlavného mesta Malty.
  Mdina pôsobí ako obrovský skanzen aj keď tu dodnes žije ešte vyše 400 obyvateľov. Do mesta je zakázaný vjazd motorových vozidiel, vďaka čomu je na maltské pomery natoľko kľudné, že býva označované ako "tiché mesto". Tunajšie kostoly a paláce malstkej šlachty sú zo 17. storočia a ešte starších dôb. V niektorých z nich sú dnes zariadené štýlové reštaurácie a v jednom z nich dokonca sídli hotel. Prehliadka pamätihodností vám nezaberie viac ako hodinu, jedinečnú atmosféru si však môžete vychutnávať nekoľkonásobne dlhšie.
  Rabat je úplne iný ako Mdina. Živé mestečko obýva okolo 13 000 ľudí a nájdete tu veľa barov, reštaurácií, bežných obchodov i stánkov so suvenírmi pre turistov.
• Victoria (v skorších časoch tiež a dnes iba čiastočne: Rabat), hlavné mesto ostrova Gozo
• takzvané „Tri mestá“ (The Three Cities), ako sa nazývajú mestá Vittoriosa (tiež Birgu), Senglea a Cospicua ležiace oproti Vallette na východnej strane zálivu Grand Harbour.

Pláže

Na všetkých troch dostupných ostrovoch sú pekné, ba dokonca nádherné miesta, ktoré sú vhodné na kúpanie a na vodné športy, okrem iného k ľahkému potápaniu so šnorchlom. Malťania a Gozitánci o svojich plážach hovoria, že sú prírodné a verejné. Až na vzácne výnimky je naozaj všade k moru voľný prístup a všade sa je možné kúpať bez narušenia cudzích vlastníckych práv.

Pláže na Malte
Maltské pláže sú vačšinou na západnej polovičke ostrova.
Najväčšia z nich je Mellieha, ktorej sa tiež hovorí Ghadira. Lemuje širokú, otvorenú zátoku a je plytká. Ešte pädesiat metrov od brehu sa dospelí môžu postaviť, a preto je vhodná najmä pre deti. Nie su tu žiadne zrádné morské prúdy, nebýva znečistená ani morskými riasami ani odpadkami. Milujú ju priazdnivci windsurfingu. Pre to všetko je veľmi vyhladávaným miestom na kúpanie. Je veľmi slnečná, slnečník je tu nutný. V bezprostrednej blízkosti pláže sú požičovne športových potrieb, stánky s občerstvením, reštaurácie, samoobsluha.

Dvojica pláží na západnom pobreží je najlepšie dostupná z kruhového objazdu v San Paul's Bay, ale dá sa tam však dostať aj z maltského vnútrozemia.
Volajú sa Ghajn Tuffieha a Golden Bay.
Prvá z nich je menšia, prístupná po členitých schodoch. Pláž sa do vody zvažuje prudkejšie, ale hlbšie v zátoke sú opäť plytšie miesta. Možno táto skutočnosť je príčinou vzniku obávaných zradných prúdov, ktorými je povestná. Na pravej strane pláže je malá reštaurácia.
Golden Bay je širšia, dlhšia a plytčia. Nad plážou sa vypína hotel Golden Sands a pod ním je rada kaviarní, barov, stánkov so zmrzlinou a tiež požičovňa športových potrieb.

Na severozápadnom pobreží Malty nájdete peknú malú pláž Paradise Bay.

Na poloostrove Marfa, tvoriacom severný výbežok západného pobrežia Malty, je Little Armier - najčistejšie a najmenej preslnená pláž. Na východe za zmienku stojí pláž Pretty Bay v centre dedinky Birzebbuga.

Na Malte sa nachádzajú aj iné pláže niekedy bývajú znečitené nečistotami a riasami v závislosti na smere vetra a morských prúdov.

Malta a Európska únia

Cesta Malty do Európskej únie bola dlhá. Dôvodom je, že prívrženci a odporcovia členstva v Európskej únii sa zhodujú s voličmi obidvoch hlavných politických strán. To znamená, že každá zmena vlády na Malte so sebou priniesla aj zvrat v politike voči Európskej únii a vstupu do nej. Maltská konzervatívna PN bola zásadne za, Labour Party (a niektoré odbory) zasa zásadne proti členstvu v Európskej únii.

Prvú žiadosť o členstvo podala Malta už v roku 1990. Po víťazstve Labour Party vo voľbách roku 1996 Malta žiadosť o členstvo stiahla. Po predčasných voľbách roku 1998, keď opäť zvíťazila PN, bola žiadosť obnovená.

O vstupe Malty do Európskej únie bolo rozhodnuté na konferencii v Kodani 13. decembra 2002. V referende o členstve v Európskej únii 8. marca 2003 sa 53,65 % voličov vyslovilo za členstvo. V rámci rozšírenia Európskej únie o desať štátov sa tak 1. mája 2004 stala Malta členom Európskej únie a vystriedala Luxembursko ako najmenší členský štát.